Častokrát sa nám javí výber vhodnej strednej školy ako aktivita vyžarujúca neopísateľnú kvantitu diabolských dojmov, pretože sa nachádzame na hranici dvoch odlišných svetov. Dieťa, ktoré je nútené vyletieť zo svojho dobre poznaného hniezda sa len ťažko stotožňuje s novátorskou koncepciou: s koncepciou, že o pár dní, týždňov či mesiacov bude nútené zmeniť svoju sféru pôsobenia. Práve táto zmena sa spája s občasne neprívetivými dojmami a pocitmi. Stávame sa cudzincami na ceste k našej budúcnosti. Cudzincami s nezodpovedanou kvantitou otázok, s početnými a mnohorakými očakávaniami, ktoré nás čoraz častejšie zaplavujú. Ako bojovať s touto zdanlivou náročnosťou, ktorá spočíva v prvotnom výlete z nášho hniezdočka?

 
Na začiatku frajermi, no naraz len ustráchané duše…
 
Práve takýmto opisom by sme mohli charakterizovať stav študenta, ktorá sa ocitá na prahu dvoch odlišných svetov. V istom momente nás jednoznačne teší možnosť zmeny, inovatívna stránka  našej existencie, pretože sa nám javí ako excelentné dobrodružstvo. Ako možnosť nového začiatku, ako možnosť dokázania si sebe samému svoju hodnotu. No naraz, čím väčšmi sa približuje očakávaný akt zmeny, tým viac sa i naša myseľ cíti pod tlakom. Ten tlak pramení z množstva nového, ktorým nás nasledovná etapa života poctí. Zrazu, v tomto bode nášho myslenia, sa nás zmocňuje obava. Naraz si akosi často kladieme otázku „Čo ak…?“. Stávame sa len zraniteľnými a krehkými úlomkami balancujúcimi vo víchrici divov. Vo víchrici, ktorá však nesie názov víchrica len kvôli svojej nepriehľadnosti. Je zamaskovaná, áno. Má za úlohu vzbudzovať nové emócie. A práve tá cudzia stránka, ktorá nás spočiatku vzrušovala a nabíjala očakávaniami, nás v konečnom dôsledku desí…

 
Ako bojovať s obavou?
 
Všetko cudzie si pripína odznak krásy. Je tomu tak preto, lebo práve zo zmeny pramení niečo nové, no nie vždy máme tendenciu nazývať to krásnym. Ale prečo? Je nanajvýš očividné, že obava patrí bezpodmienečne k životom ľudských jedincov, podobne ako šťastie, pôžitok či radosť. A práve v tomto momente sa dostávame k ich vzájomnému prepojeniu. Sú na seba naviazané viac, akoby sa zdalo. Práve to je dôvodom, prečo nemožno bojovať proti obave. Nemožno sa jej zbaviť úplne, avšak možno potlačiť jej extrémny pól desivosti.

Častokrát sa totiž naše prvotné nadšenie zmení na prúd rinúcich sa obáv potom, ako necháme pôsobiť názory iných a začneme si ich do veľkej miery pripúšťať. „Ideš študovať na túto školu? Veď to je strašne ďaleko! Nebojíš sa?“ Práve vety podobného typu nás zneisťujú. To, čo je potrebné, je vytvoriť si zvláštny obranný štít v podobe našej reakcie. Odôvodniť, prečo sme si danú školu  vybrali, dokážeme len my. A zrejme, pokiaľ sme sa tak rozhodli, mali sme na tento krok dôvod. Skúsme teda odkryť rafinovanú stránku nového, pretože je zaručené, že sa s ním spoločne odkryje i stránka krásy. Správny výber vzdelania totiž sčasti dokresľuje budúci stav našej existencie.