Čínu navštívil p.Ross len pár dní po vyhrážkach Washingtona, že uvalí clá na čínske tovary v hodnote 16 mld. dolárov. Reakcia francúzskeho ministra financií bola v tom zmysle, že do niekoľkých dní by sa mohla začať obchodná vojna. Donald Trump sa zasa posťažoval, že nielen v Európe sa americké firmy stretávajú s prekážkami.

Čo na to Čína?

Čína vydala počas prebiehajúcich rozhovorov v Pekingu vyhlásenie, v ktorom neodzneli žiadne konkrétne vyjadrenia o výsledku dialógov, ale namiesto toho sa odvolávala na dohodu, ktorá bola dosiahnutá minulý mesiac vo Washingtone a hovorila o navýšení nákupu tovarov a služieb z USA. Komunikácia medzi obidvoma stranami bola korektná, hlavne v oblastiach týkajúcich sa poľnohospodárstva a energetiky boli dosiahnuté konkrétne pozitívne dohody, podrobnosti však ešte treba dotiahnuť na obidvoch stranách. Pred obchodnou vojnou však vo svojom vyhlásení varovala čínska štátna tlačová agentúra Xinhua a vyjadrila záujem o stretnutie obidvoch strán takpovediac na „polceste“. Tvrdí, že otváranie sa a rozširovanie domáceho dopytu patria medzi národné stratégie Číny a tento ich zavedený rytmus nehodlajú meniť. V prípade, že USA zavedú uvažované tarify a obchodné sankcie, všetky obchodné a hospodárske dohody medzi obidvoma stranami sa tak stanú neplatnými.

Reakcia USA

Rozhovory v Pekingu mali za cieľ znížiť bilaterálny obchodný deficit. Podľa najnovších údajov Čína technologický líder predáva do USA štyrikrát viac tovarov ako ich USA vyvážajú. Analytici sa na margo vyhlásenia vyjadrili, že malo spĺňať atribúty vyjednávacej taktiky, ktorá sa pred bližiacim sa stretnutím zameriava na zvyšovanie tlaku na Čínu, povzbudený domácou kritikou.
Žiadne spoločné vyhlásenia ani pripomienky po skončení stretnutia v Pekingu vydané neboli.

Podľa analytikov tieto najnovšie konfrontácie medzi USA a Čínou môžou byť začiatkom „studenej vojny“, ktorej intenzita bude narastať. Podstatou tohto súperenia je, kto bude určovať pravidlá svetového obchodu 21. storočia.