Z jedno z jeho najväčších diel môžeme rozhodne považovať Politiku, kde sa venuje tomu ako by mala spoločnosť vyzerať, v jednej kapitole predniesol úvahu o fungovaní hospodárstva.

Prišiel po Platónovi, ktorý delil spoločnosť podľa kvality ľudí, dnes by sme ho mohli označiť za propagátora eugeniky, Aristoteles ho v niečom kritizoval a v niečom s ním súhlasil. Najzaujímavejšou kapitolou je rozhodne tá ekonomická, kde dokonca kritizuje peniaze za určitých okolností.
Napríklad, pokiaľ ide o peniaze ktoré slúžia na výmenu normálnych hodnôt, ktoré ľudom slúžia, tak tie schvaľuje, no zásadne kritizuje peniaze, ktoré vytvárajú peniaze a neslúžia v apriori na výmenu statkov, v tomto prípade ide o úrok alebo obchod.

V celej kapitole kritizuje obchod, obhajuje filozofov, ktorým nejde o zbohatnutie, ako príklad udáva, že môže skúpiť olivové polia a predávať bude až keď olív nebude a dopyt bude vysoký, potom začne predávať za vyššiu cenu, ale o to mu nejde, obzvlášť by nato doplatili ľudia.

Podľa toho rozdeľuje aj ľudí na tri skupiny;
1.      Šmelinári a zlodeji – takýto zväčša kočovníci niečo vyrobia, následne predajú a potom kočujú ďalej, živia sa zväčša lovom, niekedy aj kradnú. Aristoteles nebol k nim naklonení.
2.      Obchodníci a úžerníci – ide im iba o zisk a úroky. Nepracujú a nevytvárajú hodnoty, živia sa požičiavaním. V skutku ich Aristoteles zatracuje najviac.
3.      Poľnohospodári  a remeselníci – K nim je Aristoteles najviac naklonení, chváli ich pracovitosť a námahu, ktorú musia vydať pri náročnej práci, v nich videl skutočných tvorcov hodnôt.

Na základe takto tvorenej spoločnosti rozoznával medzi ekonomikou, ktorá funguje na skutočnej výmene statkov a služieb uspokojujúcich obyvateľov a na druhej strane chremastikou, ktorá bola označením pre obchod a úžeru, teda toho čo neprodukuje skutočné hodnoty.